Na začiatku procesu vytvárania kurieho oka je tlak, v miestach neustáleho tlaku je pokožka neustále dráždená a reaguje lokálnym zápalom, ktorý nie je vážny, no koža ním signalizuje, že niečo nie je v poriadku a niečo sa deje. Navonok vidíme toto miesto mierne začervenané, ale toto sfarbenie po odznení pôsobenia tlaku mizne.
Neskôr, keď máme obuv, ktorá nie je vhodná pre našu nohu a my nereagujeme na začervenanie, ani na mierny diskomfort v topánke, v tomto mieste začne prebiehať proces, keď sa lokálny zápal začne zväčšovať a telo sa začne brániť tlaku tak, že na tomto mieste sa odlúpi pokožka od zamše a tento priestor sa zaplní tekutinou – tkanivovým mokom. My to subjektívne vnímame ako dosť veľkú bolesť a badáme vzniknutý útvar – tlakový pľuzgier – otlak.
Otlak môže byť jednoduchý, alebo môže byť viacpočetný. Má pevné pokrytie a je veľký niekoľko milimetrov až centimetrov. Obsah, tekutina, ktorou je vyplnený, môže mať sfarbenie od čírej farby, až po krvavú tekutinu. Okolitá koža má normálny vzhľad aj farbu. Liečba pľuzgiera nie je väčšinou nutná. Bežne ho potrieme dezinfekčným prostriedkom, prelepíme hydrokoloidnou náplasťou, dáme si pohodlnejšiu obuv a necháme ho vyliečiť. Hojenie prebieha bez problémov. Po určitom čase pľuzgier buď praskne, alebo sa tekutina sama vstrebe. Jeho výskyt je veľmi častý, v rôznej intenzite a postihuje prakticky celú populáciu.
Po pár dňoch hydrokoloidná náplasť vysaje z pľuzgiera nadmerné tekutinu – tkanivový mok, časť, ktorá tam ostane voľne vstrebe náš organizmus, pokožka opäť prirastie k zamši a my si opäť obúvame našu síce nepohodlnú, ale módnu obuv. Proces tvorenia pľuzgiera sa znova opakuje, opakuje sa jeho liečenie a to, že si neustále tú istú nepohodlnú obuv obúvame.
Pokožka v tomto momente dostáva signál, že sa rohovinových buniek nemá zbavovať, ale má si ich uchovávať, aby vedela brániť seba a tiež hlbšie vrstvy kože a ostatné tkanivá. V tomto momente sa v tejto lokalite vytvára mozoľ. Mozoľ má podobu neostro ohraničeného a tuhého ložiska, ktoré má farbu okolitej kože. Povrch kože je drsný, často sa odlupuje, inokedy môže mať povrch hladký, no potom v ňom vznikajú bolestivé trhliny.
Na tomto mieste ale pôsobí čoraz väčší tlak, lebo už nás subjektívne nič nebolí a tým dochádza k impulzu v mozgu, aby sme nohu počas chôdze pokladali inak. Na chodidle je už ale viditeľný mozoľ. Ten sa nám síce nepáči, ale s ním sa nám chodí bez bolesti a tak toto miesto neodľahčíme. Naopak, tento stereotyp sa nám ukladá do mozgu a v organizme sa nám čoraz viac prehlbujú následky takejto chôdze a zmien.
Na miestach, kde sme doteraz mali mozoľ, sa vyvíja čoraz väčší tlak. Pokožka nemôže nalepovať rohovinové bunky na povrch neustále. V určitom okamihu je rohoviny na chodidle tak veľa, že ju odborne nazývame hyperkeratóza. Ide o zhrubnutú kožu na väčších plochách. V rámci týchto záťažových plôch máme miesta, ktoré sú zaťažované ešte viac a tu sa rohovina už nemôže lepiť, ale začne sa zašľapávať hlbšie. Vždy presne v protismere najväčšieho tlaku.
Toto sa najčastejšie deje na ploske chodidla v relatívnej blízkosti kosti alebo kĺbového spojenia. Spočiatku ide o hrubší otlak, ale keď nie je pravidelne ošetrovaný, zašliape sa ešte hlbšie a vytvorí sa lieviková štruktúra. Príčinou vzniku kurích ók je vždy tlak proti kosti. Kurie oká vznikajú výhradne nevhodným obúvaním, je preto nutné odstrániť príčinu, t.j. konkrétnu obuv. Pokiaľ nepríde k prerušeniu tohto faktora, nie je možné očakávať zlepšenie tohto stavu.
